2.4. Pracovná pohoda učiteľov
Pracovná pohoda učiteľov je pozitívny emocionálny stav, ktorý spája osobné potreby a očakávania žiakov a učiteľov. Pracovná pohoda učiteľov a ich spokojnosť s prácou výrazne ovplyvňujú správanie učiteľov a majú pozitívny vplyv na podmienky v školskom prostredí a v triedach a na výsledky žiakov. Výskum takisto poukazuje na pozitívny vzťah medzi motiváciou učiteľov a výsledkami a celkovou pohodou žiakov. Pracovná pohoda učiteľov navyše súvisí s udržaním pracovných miest vysokokvalifikovaných učiteľov, čo je mimoriadne dôležité pre školy so žiakmi s osobitnými potrebami. Pracovná pohoda učiteľov a ich osobná efektívnosť pomáhajú predchádzať predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, preto je veľmi dôležité, aby učitelia dostávali podporu, ktorú potrebujú.
Hoci nedávny výskum pracovnej pohody učiteľov sa zameriaval na negatívne aspekty ako stres alebo vyhorenie, tento výskum taktiež poukazuje na jej význam pri počiatočnom i ďalšom vzdelávaní učiteľov. Pracovnú pohodu učiteľov nie je možné dosiahnuť len účasťou na seminároch alebo odbornej príprave. Zvýšenie pracovnej pohody zamestnancov je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje úvahy, konzistentný prístup a zavedenie a experimentovanie s konštruktívnejšími postupmi. V podstate ide o vzájomné pôsobenie viacerých faktorov:
- Ústretová školská kultúra: Zlepšovanie pracovných podmienok učiteľov je kľúčovým faktorom ich pracovnej pohody a spokojnosti, ako aj úspechu žiakov. Je dôležité poskytnúť učiteľom dostatočný čas a priestor na spoločnú prácu. Kultúra spolupráce zahŕňa vzájomnú podporu, možnosť aktívne sa zúčastňovať na rozhodnutiach školy a kultúru dôvery založenú na spoločných hodnotách. Pozitívne školské prostredie sa navyše vyznačuje oceňovaním, autonómiou, povzbudzovaním, kolegialitou, dôverou, podporou a administratívnym vedením. Pre motiváciu učiteľov a udržanie ich pracovného miesta je nevyhnutné, aby boli súčasťou profesijného vzdelávacieho spoločenstva, ktoré formuje spolupráca v rámci školy a kontakty s inými školami a komunitou. Podstatnú úlohu pri podpore pracovnej pohody učiteľov zohrávajú takisto riaditelia škôl a ich spôsob vedenia školy, hodnoty, osobnosť a ich počínanie.
- Profesionalizácia učiteľov: Výskum poukazuje na silné prepojenie medzi odbornosťou učiteľov a vnímaným statusom, ich osobnou efektívnosťou a pracovnou pohodou učiteľov. Počiatočné vzdelávanie učiteľov predstavuje pevný základ pracovnej pohody učiteľov a je relevantný pre udržanie učiteľov v tejto profesii. Kontinuálny profesijný rozvoj zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska zlepšovania výkonnosti, ich odhodlania a spokojnosti s prácou. Keďže kooperatívne mentorské vzťahy úzko súvisia s radosťou z práce, motiváciou, osobnou efektívnosťou, pracovnou pohodou a udržaním učiteľov v zamestnaní, musia sa veľmi starostlivo vyberať skúsení mentori. Pracovnú pohodu takisto podporujú partnerské siete.
- Pozitívne vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi: Pozitívne vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi sú nevyhnutnou podmienkou nielen pre úspech žiakov, ale aj pre pracovnú pohodu učiteľov. Tieto vzťahy podporujú vnútornú motiváciu učiteľov. Učiteľov dokážu vnútorne odmeniť, čím sa ich motivácia zvyšuje. Dobré vzťahy so žiakmi navyše nielen pomáhajú vyhýbať sa ťažkostiam, ale aj zvyšujú pracovnú pohodu učiteľov.
Získajte ďalšie informácie:
Beaudoin, M. N., „Respect-Where Do We Start?“. Promoting Respectful Schools, zv. 69, č. 1, 2011, s. 40 – 44.
Blömeke, S, Hoth, J, Döhrmann, M, Busse, A, Kaiser, G., König, J., „Teacher Change During Induction“, International Journal of Science and Mathematics Education, zv. 13, č. 2, 2015, s. 287 – 308. doi:10.1007/s10763-015-9619-4
Brouwer, C., „Determining Long Term Effects of Teacher Education“, In Peterson, P., Baker, E., McGaw, B. (ed.), International Encyclopedia of Education, Elsevier, Amsterdam, 2010, s. 503 – 510.
Day, L., Mozuraityte, N., Redgrave, K., McCoshan, A., Preventing early school leaving in Europe - Lessons learned from second chance education, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2013.
Downes, P., „Prevention of early school leaving through teacher education: Some European perspectives“, In: Rabensteiner, P., a Rabensteiner, G. (ed.), Internationalization in Teacher Education, Nemecko, 2014, s. 17 – 31.
Durksen, T.; Klassen, R., „Professional Relationships Influence Preservice Teacher Success“. ASCD Express, zv. 7, č. 10, 2012.
Emerick, S., Hirsch, E., Berry, B., „Teacher Working Conditions as Catalysts for Student Learning“, Conditions for Learning, č. 43, 2005.
Engels, N., Aelterman, A., Van Petegem, K., a Schepens, A., „Factors which influence the well-being of pupils in Flemish secondary schools“, Educational Studies, zv. 30, č. 2, s. 127 – 143. http://dx.doi.org/10.1080/0305569032000159787.
Európska komisia, Developing coherent and system-wide induction programmes for beginning teachers: a handbook for policymakers, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2010.
Európska komisia, Supporting teacher competence development for better learning outcomes, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2013.
Európska komisia, Strengthening teaching in Europe: New evidence from teachers compiled by Eurydice and CRELL, jún 2015, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2015.
Fernández-Batanero, J., „Strategies for inclusion in the face of social exclusion: Case study in Andalusia (Spain)“, European Journal of Special Needs Education, zv. 29, č. 3, 2014, s. 415 – 428. doi:10.1080/08856257.2014.906978.
Hobson, A., Ashby, P., „Reality aftershock and how to avert it“, Cambridge Journal of Education, zv. 42, č. 2, 2012, s. 177 – 196. doi:10.1080/0305764X.2012.676628.
Jimerson, S., Haddock, A., „Understanding the importance of teachers in facilitating student success: Contemporary science, practice, and policy“, School psychology quarterly the official journal of the Division of School Psychology, American Psychological Association, zv. 30, č. 4, 2015, s. 488 – 493. doi:10.1037/spq0000134.
OECD, Supporting Teacher Professionalism: Insights from TALIS 2013, OECD Publishing, Paríž, 2016.
Pillay, H., Goddard, R., Wilss, L., „Well-being, burnout and competence: Implications for teachers“, Australian Journal of Teacher Education, zv. 30, č. 2, 2005, s. 22 – 33. doi: 10.14221/ajte.2005v30n2.3.
Schleicher, A., Teaching Excellence through Professional Learning and Policy Reform, OECD Publishing, Paríž, 2016.
Shank, M., „Common Space, Common Time, Common Work“. Supporting New Educators, zv. 62, č. 8, 2005, s. 16 – 19.
Spilt, J., Koomen, H., Thijs, J., „Teacher Wellbeing: The Importance of Teacher-Student Relationships“. Educational Psychology Review, zv. 23, č. 4, 2011, s. 457 – 477. doi:10.1007/s10648-011-9170-y.
Webb, R., Vulliamy, G., Sarja, A., Hämäläinen, S., Poikonen, P., „Professional learning communities and teacher well‐being? A comparative analysis of primary schools in England and Finland“, Oxford Review of Education, zv. 35, č. 3, 2009, s. 405 – 422. doi:10.1080/03054980902935008.