Úspešnosť žiakov v škole či riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky do značnej miery závisia od ich sociálno-ekonomického postavenia. Vplyvy sociálno-ekonomického postavenia sú zreteľne prítomné vo všetkých systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v Európe. U detí z nižších sociálno-ekonomických vrstiev je nižšia pravdepodobnosť účasti na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) a využívania jeho prínosov než v prípade detí z viac zvýhodneného prostredia. Táto počiatočná nevýhoda sa môže v priebehu školského vzdelávania ešte zhoršiť, pokiaľ sa deťom neposkytne dodatočná podpora, aby prekonali svoje medzery vo vzdelaní. Zistilo sa však, že rovnocenná účasť na kvalitnom vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve patrí medzi najúčinnejšie prístupy v boji so sociálno-ekonomickými nerovnosťami vo vzdelávacích výsledkoch.
Shutterstock.com
Výsledky štúdie PISA organizácie OECD jednoznačne poukazujú na to, že sociálno-ekonomické postavenie rodičov je kľúčovým faktorom úspešnosti v oblasti základných matematických a jazykových zručností. Napríklad podiel študentov s výsledkami pod minimálnym štandardom úspešnosti z matematiky je najvyšší v prípade tých, ktorí patria do spodnej štvrtiny sociálno-ekonomického ukazovateľa.
Vplyv sociálno-ekonomického postavenia, rodinného zázemia a domáceho vzdelávacieho prostredia sa prenáša z generácie na generáciu. Výrazný medzigeneračný vplyv na dosiahnuté vzdelanie možno vnímať ako neschopnosť systému vzdelávania a odbornej prípravy účinne maximalizovať príležitosti pre všetkých študentov. V tejto súvislosti predstavuje rodinné vzdelávanie spôsob, ako túto dlhodobú súvislosť zvrátiť.
Stratégie zamerané na odstránenie rozdielov vo vzdelávacích výsledkoch môžu zahŕňať množstvo opatrení vrátane odstránenia sociálno-ekonomickej segregácie medzi školami aj v rámci škôl, odkladu zaraďovania žiakov na základe vzdelávacích výsledkov, rozšírenia vzdelávacích príležitostí v rámci školy aj mimo nej, ako aj povzbudzovania a podpory účasti rodičov od najranejších fáz vzdelávania.
Avšak prvý krok na zabezpečenie rovnakého prístupu a príležitostí na vzdelávanie je poskytnúť týmto žiakom materiálnu a/alebo finančnú podporu, aby mohli pravidelne navštevovať školu, a to vrátane: bezplatnej dopravy, učebníc, ubytovania alebo štipendia pre starších žiakov a príležitostí na starostlivosť o deti pre mladistvé matky. Stravovanie zdarma, a to aj mimo bežných programov školského stravovania, v kombinácii s ďalšími vzdelávacími aktivitami môžu tiež poskytnúť tú správnu podporu pre deti z nižších sociálno-ekonomických vrstiev.
Ďalšie informácie:
Európska komisia, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.
Spoločné výskumné centrum Európskej komisie, Reading Literacy in EU Countries: Evidence from PIRLS, JRC Scientific and Policy Reports, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2013.
Heckman, J. J., „Invest in early childhood development: Reduce deficits, strengthen the economy“, The Heckman Equation, National Institute for Early Childhood Education Research, New Brunswick, NJ, 2012.
Lavrijsen, J., a Nicais, I., Educational tracking, inequality and performance. New evidence using differences-in-differences, VFO-SSL, Leuven, 2014.
OECD, Low-Performing Students: Why They Fall Behind and How to Help Them Succeed, OECD, Paríž, 2016.
OECD, Equations and Inequalities, Making Mathematics Accessible to All, OECD, Paríž, 2016.
OECD, Starting Strong IV: Monitoring Quality in Early Childhood Education and Care, OECD, Paríž, 2015.
OECD, PISA 2012 Results: Excellence through Equity, Giving Every Student the Chance to Succeed, Volume II, OECD, Paríž, 2013 .
OECD, Equity and Quality in Education: Supporting Disadvantaged Students and Schools, OECD, Paríž, 2012.