3.10. Cielená podpora: špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a poruchy učenia
Výskum a politiky EÚ vyzdvihujú inklúziu ako imperatív kvality a rovnosti v oblasti vzdelávania. V článku 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa uvádza, že inkluzívne vzdelávanie ponúka žiakom so zdravotným postihnutím najlepšie vzdelávacie príležitosti. Pri podpore práv osôb so zdravotným postihnutím je potrebné, aby krajiny prešli od lekárskych modelov, ktoré definujú zdravotné postihnutie ako formu poruchy, k sociálnym modelom, ktoré kladú dôraz na poskytnutie príležitostí na inklúziu.
Shutterstock.com
Európska agentúra pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania opisuje inkluzívne vzdelávanie ako systémový prístup k poskytovaniu vysokokvalitného vzdelávania na bežných školách, ktorý účinne spĺňa akademické a sociálne vzdelávacie potreby všetkých žiakov z miestnej komunity školy. Z toho dôvodu by malo byť začleňovanie zamerané skôr na rozvíjanie schopnosti bežných škôl podporovať rôznorodé potreby žiakov než na rozdeľovanie dodatočných zdrojov pre vybraté (a označené) skupiny v oddelenom prostredí.
Účinná podpora žiakov so zdravotným postihnutím a poruchami učenia závisí od celoškolského prístupu vrátane: jasného zamerania na vzdelávanie pre všetkých; uznania rôznych foriem úspešnosti (nielen z akademického hľadiska), efektívneho a distribuovaného vedenia školy, spolupráce škôl s miestnou komunitou a účasti žiakov a ich rodín na rozhodovaní o vlastnom vzdelávaní.
Medzi úspešné vyučovacie prístupy u žiakov so zdravotným postihnutím a poruchami učenia patrí:
- dodatočný čas na výučbu a podpora pri vyučovaní – poradenstvo poskytované malej skupine/jednotlivcovi a tímové vyučovanie alebo kooperatívne vyučovanie (spárovanie hlavného učiteľa predmetu s učiteľom, ktorý má odborné znalosti v oblasti vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami): predĺženie vyučovacieho dňa alebo doby vyučovania počas školského roka a využívanie interaktívnych skupín na lepšie poskytovanie podpory pre žiakov v rámci triedy,
- využívanie flexibilných a heterogénnych zoskupení žiakov, umožnenie flexibilného určenia množstva času stráveného v bežnej triede, flexibilita pri organizácii prostredia učebne a podpora zvyšovania miery zmysluplných interakcií medzi rôznymi typmi žiakov a ich diverzifikácie,
- využíva sa aj štruktúrované vyučovanies cieľom zlepšiť využitie času a zabezpečiť, aby všetci žiaci pochopili, čo sa od nich očakáva (obzvlášť účinné pri uplatňovaní u žiakov s poruchou autistického spektra),,
- dodatočná podpora, napríklad poradenstvo v oblastiúčinných študijných zručností, alebo vytváranie príležitostí na aktívnejšie učenie (napr. kooperatívne riešenie problémov). Zistilo sa, že najmä kooperatívne učenie a podpora z radov rovesníkov sú prínosom pre všetkých žiakov. Na zvýšenie zapojenia žiakov sa uplatnilo aj využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) v triede,
- prevencia všetkých foriem násilia a/alebo diskriminácie voči žiakom so zdravotným postihnutím prostredníctvom komunitného modelu predchádzania konfliktom v rámci školy. Preventívne zariadenia, ako aj diagnostické služby a psychologické poradenstvo by mali byť podľa možnosti dostupné pre všetkých žiakov v rámci toho istého vzdelávacieho strediska.
Ďalšie informácie:
Ainscow, M., Special Needs in the Classroom: A Teacher Education Guide, UNESCO Publishing, Paríž, 2004.
Európska agentúra pre rozvoj vzdelávania žiakov s osobitnými potrebami, Organisation of Provision to Support Inclusive Education:Literature Review, Európska agentúra pre rozvoj vzdelávania žiakov s osobitnými potrebami, Brusel, 2013
Európska agentúra pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania a jej projekty
Flecha, R., Successful Educational Action for Inclusion and Social Cohesion in Europe, Springer, Dordrecht, Heidelberg, Londýn, New York, 2015.
Molina, S., a Rios, O., „Including students with disabilities in Learning Communities“’, Psychology, Society, & Education, zv. 2, č. 1) 2010, s. 1 – 11.
Zobraziť viac