3.9. Utečenci, migranti a Rómovia

^{Shutterstock.com}

Hoci údaje o žiakoch narodených v zahraničí je potrebné interpretovať opatrne, pretože sú v prípade niektorých členských štátov EÚ nedostatočné, u žiakov narodených v zahraničí je v porovnaní so žiakmi narodenými v danej krajine v priemere dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že predčasne opustia systém vzdelávania a odbornej prípravy. Sociálno-ekonomické postavenie podmieňuje veľkú časť tohto znevýhodnenia, ale svoju úlohu zohrávajú aj problémy spojené konkrétne s migráciou a postavením etnickej menšiny. Študenti z radov migrantov, ktorí prišli v polovici alebo ku koncu veku povinnej školskej dochádzky, si vyžadujú najväčšiu pozornosť.

Hoci vzdelávacie potreby mladých žiakov v rozličných etnických menšinách a skupinách migrantov môžu byť rôzne a veľmi špecifické z hľadiska kontextu, vyššie riziko podpriemerných výsledkov a predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktorému čelia, si vyžaduje nepretržitú a cielenú podporu. Odporúča sa holistický prístup založený na spektre podporných opatrení, ktoré by sa mali kombinovať a prispôsobiť konkrétnym potrebám cieľovej populácie. Tieto opatrenia by mali zahŕňať:

• Akademickú podporu pre žiakov zameranú na to, aby dlhšie pokračovali v školskom vzdelávaní a dosiahli lepšie výsledky vzdelania. Súčasťou takejto podpory môže byťúvodné hodnotenie dosiahnutého vzdelania a potrieb, zaradenie do bežných tried, monitorovanie pokrokov žiakov a potenciálnych porúch učenia, intenzívna podpora v materinskom jazyku žiaka a vo vyučovacom jazyku, mechanizmy na podporu prechodu medzi vstupnými a bežnými triedami a medzi rôznymi úrovňami vzdelania atď.
• Sociálnu a emocionálnu podporu, napr. na prekonanie problémov a výziev spojených so skúsenosťami žiakov s migráciou alebo integráciou či iných osobných problémov.
• Zapojenie rodičov a komunity:podpora zapojenia rodičov prostredníctvom dobrovoľných tútorov v rámci partnerstva školy s domácnosťou, ktorí môžu pôsobiť ako styčné osoby a podporovať intenzívnejšie partnerstvo medzi prostredím školy a domácnosti, výmena osvedčených postupov pri dosahovaní lepšieho zapojenia rodičov a komunity a poskytovanie podrobných informácií o školskom systéme, vzdelávacích príležitostiach, rozpoznávaní a začleňovaní komunitných zdrojov poznania.
• Interkultúrne vzdelávanie: školské prostredie, ktoré vyjadruje pozitívny vzťah ku kultúrnemu zázemiu žiakov z radov migrantov a etnických menšín a uľahčuje komunikáciu medzi žiakmi prostredníctvom bilingválnych koordinátorov a interkultúrnych poradcov.

U mnohých žiakov z prostredia migrantov sa môže vyžadovať aj cielená jazyková podpora.

Často sa ustanovujú mediátori kultúrnej rôznorodosti na vytvorenie väzieb medzi školou a ich vlastnými komunitami migrantov alebo Rómov a budovanie dôvery, porozumenia a užších vzťahov medzi školou a rodinami žiakov. Pomáha to pri zapájaní žiakov do vzdelávania a poskytovaní zodpovedajúcej podpory zo strany rodičov, školy a ďalších miestnych služieb. Pri iných doplnkových modeloch sa prechádza od mediátorov ku komunitnému prístupu. Účasť rodiny na školskom vzdelávaní detí zohráva rozhodujúcu úlohu v tom, aby sa vzdelávanie stalo relevantnejším a zabezpečila sa zodpovednosť škôl za poskytovanie kvalitného, relevantného a zmysluplného vzdelania.

Ďalšie informácie:

Rada Európy, The situation of Roma School Mediators and Assistants in Europe, Štrasburg: CE, Štrasburg, 2006.

Európska komisia, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

Európska komisia, Study on educational support for newly arrived migrant children, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2013

Európska sieť tvorcov politík v oblasti vzdelávania detí a mládeže z rodín migrantov – SIRIUS, online platforma.

Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), Education: The situation of Roma in 11 EU Member States, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2014.

OECD, Closing the Gap for Immigrant Students: Policies, Practice and Performance, OECD, Paríž, 2010.

OECD, Immigrant Students at School, Easing the Journey towards Integration, Paríž: OECD, Paríž, 2015.

SIRIUS, Reducing the risk that youth with a migrant background in Europe will leave school early, informačný materiál, 2015.

Ďalšia literatúra:

Baysu, G., K. Phalet a R. Brown, „Dual Identity as a Two-Edged Sword: Identity Threat and Minority School Performance“, Social Psychology Quarterly, zv. 74, č. 2, 2011, s. 121 – 143, doi: 10.1177/0190272511407619

Clycq, N., Nouwen, W., a Vandenbroucke, A., „Meritocracy, deficit thinking and the invisibility of the system: Discourses on educational success and failure“, British Educational Research Journal, zv. 40, č. 5, 2013, s. 796 – 819, doi: 10.1002/berj.3109

Crul, M., Schneider, J., a Lelie, F., (ed.) The European Second Generation Compared. Does the Integration Context Matter? (výskum IMISCOE). Amsterdam: Amsterdam University Press, Amsterdam, 2012.

Larson, K. A., a Rumberger, R. W., „ALAS:Achievement for Latinos through academic success“, In: H. Thorton (ed.), Staying in school: A technical report of three dropout prevention projects for middle school students with learning and emotional disabilities, University of Minnesota, Institute on Community Integration, Minneapolis, MN, 1995, s. 1 – 71.

Nouwen, W., a Clycq, N., (2016), „The Role of Teacher–Pupil Relations in Stereotype Threat Effects in Flemish Secondary Education“, Urban Education. online publikácia Advance, doi:10.1177/0042085916646627.