2.3. Počiatočné vzdelávanie učiteľov a kontinuálny profesijný rozvoj učiteľov

Shutterstock.com

Je dôležité, aby súčasťou počiatočného vzdelávania všetkých študentov učiteľstva a začínajúcich učiteľov bolo poskytnutie príležitostí na lepšie pochopenie povahy, príčin a rozsahu predčasného ukončovania školskej dochádzky a znevýhodnenia vo vzdelávaní. Je nevyhnutne dôležité, aby všetci učitelia pochopili svoju kľúčovú úlohu pri podpore kontinuity vývoja a vzdelávania detí a rozpoznávaní včasných príznakov porúch učenia alebo odcudzovania sa vzdelávaciemu procesu. Sem patrí aj nutnosť vzájomnej účinnej spolupráce medzi učiteľmi, s ďalšími odborníkmi v rámci školy a mimo nej a s rodičmi či rodinami.

Študenti učiteľstva by mali mať možnosť stretnúť sa s každodennou realitou znevýhodnenia vo vzdelávaní a multikultúrneho prostredia v praxi, napríklad prostredníctvom účasti na stážach na školách s vysokou mierou predčasného ukončenia školskej dochádzky alebo vysokou úrovňou sociálno-ekonomického znevýhodnenia, alebo na činnostiach s účasťou ohrozených rodín. Všetci začínajúci učitelia by sa mali zúčastniť systematického úvodného programu v súlade s ich potrebami a odbornej prípravy s komunitou odborníkov a mať k dispozícii dodatočnú podporu kvalifikovaného mentora.

Učiteľov je potrebné povzbudzovať v nadväzovaní kontaktov s inými učiteľmi, odborníkmi a výskumnými pracovníkmi, s ktorými by si mohli vymieňať informácie a budovať znalosti týkajúce sa zlepšovania inkluzívneho vzdelávania a riešenia otázky predčasného ukončovania školskej dochádzky. Počiatočné vzdelávanie a kontinuálny profesijný rozvoj učiteľov sú závislé od kultúry dôvery v školách. V prostredí založenom na dôvere totiž môžu učitelia podnecovať svoje prostredie k zmenám. Prostredníctvom formatívneho a zhrňujúceho hodnotenia je možné viesť vzdelávací rozvoj. Zameranie na porozumenie predčasného ukončenia školskej dochádzky by sa malo stať základným prvkom programov počiatočného vzdelávania učiteľov a kontinuálneho profesijného rozvoja. Kontinuálny profesijný rozvoj učiteľov by mal byť zameraný na príslušné podmienky a prispôsobiť sa konkrétnym potrebám a cieľom žiakov a škôl. Veľký význam by sa v rámci programov odborného rozvoja mal prisudzovať účasti detí.

Na základe nedávnych štúdií existuje niekoľko oblastí, v ktorých učitelia podľa vlastných tvrdení potrebujú strednú alebo vysokú úroveň kontinuálneho profesijného rozvoja. Patria medzi ne nasledujúce oblasti:

• spôsobilosť rozpoznať rizikových žiakov,
• príčiny a dôsledky predčasného ukončenia školskej dochádzky,
• prevencia predčasného ukončenia školskej dochádzky, zásah a nápravné opatrenia pri jeho výskyte,
• práca s rodičmi,
• výučba interdisciplinárnych zručností,
• výučba vo viacjazyčnom a multikultúrnom prostredí,
• profesijná orientácia a poradenstvo pre žiakov,
• výučba žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
• nové technológie na pracovisku vrátane škôl,
• prístupy k individualizovanej výučbe a vzdelávaniu,
• vedenie individuálneho alebo kooperatívneho výskumu v triedach.

Medzi najúčinnejšie spôsoby realizácie kontinuálneho profesijného rozvoja, ktoré taktiež posilňujú kultúru spolupráce, patria:

• budovanie komunít odborníkov a sietí učiteľov,
• partnerské učenie,
• partnerské pozorovanie,
• odborná príprava na pracovisku (interná),
• mentorstvo a poradenstvo medzi pracovníkmi a ďalšími odborníkmi,
• vymedzenie času a priestoru na kolektívnu úvahu a skúmanie medzi učiteľmi týkajúce sa riešenia aktuálnych problémov, zlepšenia vzdelávania, posilnenia školského prostredia, vzájomnej výmeny pozorovaní, skúseností a názorov,
• on-line alebo prezenčné (externé) školenia,
• spoločný výskum opatrení na testovanie inovačných vyučovacích postupov,
• databáza vyučovacích postupov na zdieľanie znalostí o efektívnych postupoch,
• pravidelné hodnotenia učiteľov.

Získajte ďalšie informácie:

Európska komisia, Strengthening teaching in Europe: New evidence from teachers compiled by Eurydice and CRELL, jún 2015, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2015.

Ďalšia literatúra:

Bryk, A. S., Schneider, B., „Trust in Schools: A Core Resource for School Reform“, Creating Caring Schools, zv. 60, č. 6, 2003, s. 40 – 45.

Carneiro, R., Looney, J., Vincent-Lancrin, S., „Learning from the Past, Looking to the Future: Issues and agendas in education“, European Journal of Education, zv. 50, č. 4, 2015, s. 524 – 535. doi: 10.1111/ejed.12158.

Cordingley, P. „The contribution of research to teachers’ professional learning and development“, Research and Teacher Education: the BERA-RSA Inquiry, British Educational Research Association, RSA Action and Research Centre, Spojené kráľovstvo.

Day, L., Mozuraityte, N., Redgrave, K., McCoshan, A., Preventing early school leaving in Europe: Lessons learned from second chance education, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2013.

Day, L., Percy-Smith, B., Ruxton, S., McKenna, K. Redgrave, K., Ronicle, J., Young, T., Evaluation of legislation, policy and practice of child participation in the EU: Research summary, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2015.

De Witte, K., Nicaise, I., Lavrijsen, J., Van Landeghem, G., Lamote, C., Van Damme, J., „The Impact of Institutional Context, Educatin and Labour Market Policies on Early School Leaving: A comparative analysis of EU countries“, European Journal of Education, zv. 48, č. 3., 2013, s. 331 – 345. doi:10.1111/ejed.12034/.

Európska komisia, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2015.

Európska komisia, Schools Policy: A whole school approach to tackling early school leaving, Vzdelávanie a odborná príprava 2020, Európska komisia, Brusel, 2015.

Európska komisia/EACEA/sieť EURYDICE, The Teaching Profession in Europe: Practices, Perceptions and Policies, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2015.

IBE-UNESCO, Reaching Out to All Learners: a Resource Pack for Supporting Inclusive Education, Training Tools for Curriculum Development, International Bureau of Education, Ženeva, 2016.

Isac, M. M., Araújo, L., Dinis da Costa, P., Soto Calvo, E., Albergaria-Almeida, P., Teaching practices in primary and secondary schools in Europe: Insights from large-scale assessments in education, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2015.

Nairz-Wirth, E, Feldmann, K., Diexer, B., Handlungsempfehlungen für Lehrende, Schulleitung und Eltern zur erfolgreichen Prävention von Schulabsentismus und Schulabbruch. Aufbruch zu einer neuen Schulkultur, Vienna University of Economics and Business, Viedeň, 2012.

Nairz-Wirth, E., Feldmann, K., Wendebourg, E., Professionalisierung von Lehrerinnen und Lehrern im Bereich der Prävention und Intervention von Schul- und Ausbildungsabbruch, Vienna University of Economics and Business, Viedeň, 2012.

Nouwen, W., Clycq, N., Braspenningx, M., a Timmerman, C., Cross-case Analyses of School-based Prevention and Intervention Measures, projektový dokument 6, projekt RESl.eu, Centre for Migration and Intercultural Studies, University of Antwerp, 2016.

OECD, TALIS 2013 Results: An international perspective on teaching and learning, OECD, Paríž, 2014.

OECD, Supporting Teacher Professionalism: Insights from Talis 2013, OECD, Paríž, 2016.

Ryan, L., Lörinc, M., „Interrogating early school leaving, youth unemployment and NEETS: Understanding local contexts in two English regions“, Educação, Sociedade & Culturas, zv. 45, 2015, s. 33 – 54.

Stéger, C., „Review and Analysis of the EU Teacher-related Policies and Activities“, European Journal of Education 49 (3), 2014, s. 332 – 347. doi: 10.1111/ejed.12089.

Valenčič Zuljan, M., Marentič Požarnik, B., „Induction and Early-career Support of Teachers in Europe“, European Journal of Education, zv. 49, č. 2, 2014, s. 192 – 205. doi: 10.1111/ejed.1.