Hľadať vo všetkých zdrojoch

Diskusné literárne stretnutia patria k úspešným vzdelávacím činnostiam výskumného projektu INCLUD-ED. Ich cieľom je zlepšiť vzdelávanie detí a mládeže v rôznych kontextoch na celom svete. Pozostávajú z dvoch fáz: čítaní klasickej literatúry (napríklad Rómeo a Júlia, Odysea, Don Quijote) a následnej diskusii o význame, výkladoch a úvahách s využitím metodiky dialogického vzdelávania. Môžu sa do nej zapojiť deti aj ich rodinní príslušníci. V nasledujúcom príklade sa opisuje podstata diskusných literárnych stretnutí a výsledky, ktoré prinášajú.

Vzdelávanie rodín patrí k úspešným vzdelávacím činnostiam v rámci výskumného projektu INCLUD-ED. Stratégie vzdelávania pre inklúziu a sociálnu súdržnosť v Európe (Európska komisia, 6. rámcový program, 2006 – 2011).

Interaktívne skupiny patria k úspešným vzdelávacím činnostiam výskumného projektu INCLUD-ED. V rámci projektu INCLUD-ED sa analyzovali vzdelávacie stratégie, ktoré pomáhajú riešiť nerovnosť a podporujú sociálnu súdržnosť, a tie, ktoré vytvárajú sociálne vylúčenie, pričom osobitný dôraz sa kládol na zraniteľné a marginalizované skupiny. Interaktívne skupiny sa používajú na zlepšenie vzdelávania detí a mládeže v rôznych kontextoch. Ide v nich o zoskupovanie študentov jednej triedy do malých heterogénnych skupín, z ktorých každá je podporovaná dospelou osobou. Každá z týchto skupín sa skladá zo štyroch až piatich študentov, ktorí sú heterogénne zoskupení podľa úrovne schopností, pohlavia, kultúry, jazyka a etnickej príslušnosti. V nasledujúcom príklade sa opisuje podstata interaktívnych skupín a výsledky, ktoré prinášajú.

V tejto monografii sa analyzujú a opisujú úspešné vzdelávacie činnosti s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny. Uvádzajú sa v nej konkrétne údaje o úspechoch vo výkone škôl, ako aj údaje o tom, čo podľa detí, učiteľov a rodín tento úspech zabezpečilo. Okrem toho sa v nej nachádza analýza vzťahu medzi výkonom detí v škole a ich začlenením alebo vylúčením v rámci rôznych oblastí spoločnosti. Táto monografia obsahuje činnosti na zabezpečenie úspechu, ktoré sa určili v rámci projektu INCLUD-ED, a tým poskytuje kontrastné údaje aj pevné teoretické podklady a informácie o vývoji. K takýmto činnostiam patria napríklad interaktívne skupiny, predĺženie času na štúdium, kluby domácich úloh, doučovacie kluby, účasť rodiny a komunity na vzdelávaní, vzdelávanie rodín alebo diskusné literárne stretnutia. Všetky tieto činnosti sú definované ako úspešné vzdelávacie činnosti, čo znamená, že ich výsledkom je efektívnosť a rovnosť. Monografia obsahuje v neposlednom rade aj odporúčania týkajúce sa politiky a praxe, ktoré sa v nej rozoberajú.

NESET – Sieť expertov na sociálne aspekty vzdelávania a odbornej prípravy vydáva správy pre tvorcov politík a odborníkov, ktorí sa zaujímajú o podporu rovnosti a inklúzie vo vzdelávaní a odbornej príprave v celej Európskej únii. V tomto dokumente sa skúmajú stratégie zriaďovania komunitných centier celoživotného vzdelávania v členských štátoch EÚ. Zaoberá sa dôkazmi a výskumom v oblasti prínosov a výhod zriaďovania takýchto centier, ako aj prekážkami a ťažkosťami, ktoré bránia zriaďovaniu a účinnosti centier. V správe sa dospieva k záveru, že komunitné centrá celoživotného vzdelávania môžu zároveň plniť najrôznejšie konkrétne základné ciele celoživotného vzdelávania, ako sú aktívne občianstvo, sociálna súdržnosť/inklúzia, osobné a spoločenské naplnenie, medzikultúrny dialóg, ako aj profesijné dráhy.

V tomto dokumente sa skúmajú dôkazy o tom, či dokážu multidisciplinárne a interdisciplinárne tímy zohrávať dôležitú úlohu pri predchádzaní predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. V rámci prípravy stratégie pre takéto multi-/interdisciplinárne tímy je dôležitejšie zamerať sa na potrebné a podporné podmienky na zabezpečenie ich účinnosti ako na deterministický predpoklad ich nevyhnutnej účinnosti. V správe sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť dôrazné strategické usmernenia pre tímy týkajúce sa dôležitých otázok, ktoré majú tímy riešiť, ako sú podpora duševného zdravia, alternatívy k vylúčeniu zo školy, dosah na marginalizované rodiny, riešenie konfliktov učiteľov a odborná príprava v oblasti diverzity, schopností na predchádzanie šikanovaniu, podpora pozitívnej atmosféry v škole, využívanie schopností rodičov, zameranie na rozvoj jazykových zručností detí atď.

Výskum uskutočnený v Holandsku preukázal, že jeden rok intenzívneho mentorstva pravdepodobne zníži mieru predčasného ukončenia štúdia o 40 percent a prinesie čistý sociálny prínos. Cieľovou skupinou z radov študentov boli bežní študenti začínajúci stredoškolské odborné vzdelávanie. Z výsledkov vyplýva, že mentorstvo je najprínosnejšie v prvom roku, pričom jeho účinky sú citeľné najmä u študentov s vyššou pravdepodobnosťou predčasného ukončenia štúdia. Príkladmi mentorstva sú práca na študijných zručnostiach (napr. plánovanie a organizácia), poradenstvo v prípade osobných problémov a kontakt s rodičmi. Tak preventívne opatrenia mentorov (pred predčasným ukončením štúdia), ako aj ich nápravné opatrenia (v prípade študentov, ktorí predčasne ukončili štúdium) boli účinné a spoločne prispeli k výraznému zníženiu predčasného ukončenia štúdia.

Príručka pre rómskych školských mediátorov/asistentov, ktorú vypracovala Rada Európy, je primárne zameraná na všetky kategórie zamestnancov z rómskej komunity, ktorí sa snažia o zlepšenie podmienok výučby pre rómske deti. Jej cieľom je poskytnúť zamestnancom najrôznejšie nástroje a praktické usmernenia, ktoré sa dajú prispôsobiť rôznym kontextom. V príručke sa opisujú profily školských mediátorov a asistentov a ich úloha pri uľahčovaní vzťahov medzi školou a rómskou komunitou (rómskymi komunitami) a medzi učiteľmi, ako aj ostatnými zamestnancami, a rodičmi rómskych detí. Obsah príručky je teda zameraný na zlepšenie práce mediátorov a asistentov v rómskych školách a zmiernenie vplyvu akýchkoľvek nežiaducich účinkov, a to tým, že sa v nej uvádzajú každodenné štruktúrované činnosti a zdôrazňujú aspekty mediácie, ktoré sa v praxi často nevyužívajú.

In 2011/2012, the Dutch School Inspectorate concluded that student results in the Tjotter school were too low. The school used to have a negative pedagogical climate, and suffered from a loss of trust between school and parents. Eventually, the school staff lost confidence in the former school leader and requested the school board to appoint a new leader. With an arrival of the current school leader four years ago, innovative processes started. A common view of education and teacher mutual learning was established, in addition to the culture of continuous improvement.

Key interventions:

• improvement of teachers’ pedagogical and didactical skills: team schooling with subsequent follow up and monitoring within the learning community of teachers, individual coaching and change of personnel
• creating student portfolios to make students the owners of their learning process while students were also encouraged to participate in its formation
• other approaches being used at school: positive behaviour support; encouraging student participation and (direct) feedback on student’s results; ‘Teach like a Champion’; and HGW (Action Oriented Approach) for student differentiation.