JOPO – FLEXIBILNÉ ZÁKLADNÉ VZDELÁVANIE

Fínsko vyvíja inovačné vyučovacie metódy a postupy s cieľom zabezpečiť individuálne potreby prostredníctvom vzdelávania na základe aktivít, výučby v malých skupinách, vzdelávania na pracovisku a rôznych vzdelávacích prostredí, ktorých cieľom je znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky.

Flexibilné základné vzdelávanie (JOPO®) je projekt, ktorý začalo realizovať fínske ministerstvo školstva v roku 2006. Jeho cieľom je vypracovať nové vyučovacie metódy a postupy na znižovanie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky. Tieto nové metódy sú zamerané na zabezpečenie individuálnych potrieb prostredníctvom vzdelávania na základe aktivít, výučby v malých skupinách, výučby na pracovisku a rôznych vzdelávacích prostredí. Aktivity v rámci JOPO pomáhajú žiakom dokončiť školu a uchádzať sa o ďalšie odborné vzdelávanie prostredníctvom spolupráce viacerých odborníkov, včasnej intervencie a intenzívnejšej spolupráce medzi školou a domovom. Projekt JOPO je určený pre žiakov 7. až 9. ročníka vo veku od 13 do 15 rokov. V roku 2013 bolo do projektu JOPO zapojených približne 1 800 žiakov.

Aktivity JOPO sa organizujú v malých skupinách, ktoré vedú učiteľ a ďalší odborník. Učitelia majú zvyčajne špecializovanú odbornú prípravu a ich pracovnými partnermi sú vo všeobecnosti pracovníci s mládežou, inštruktori mládeže, komunitní pedagógovia alebo asistenti pre žiakov so špeciálnymi potrebami. Najbežnejšími formami aktivít sú výučba v malých skupinách a individuálne vedenie; vzdelávanie na pracovisku a možné štúdium iných predmetov v bežných vyučovacích skupinách. K ďalším aktivitám patria školské tábory a rôzne exkurzie, ktorých cieľom je budovať tímového a komunitného ducha. Žiaci sa zúčastňujú foriem vzdelávania a špeciálnych kurzov, ktoré sú zacielené na ich individuálne potreby.

Konkrétne majú skupiny v rámci projektu JOPO vypracované vzdelávacie metódy založené na aktivitách, v ktorých sa kladie dôraz na učenie sa formou otázok a spolupráce, ako aj projektov, namiesto učenia sa vedeného učiteľom. Namiesto vzdelávania zameraného na jednotlivé predmety sa v rámci projektu JOPO vypracovalo tematické vzdelávanie s využitím času na základe potrieb a situácie. V každej skupine sa kladie dôraz na mierne odlišné veci. Niektoré skupiny sú viac zamerané na vzdelávanie podľa špeciálnych potrieb a individuálne vzdelávanie, zatiaľ čo iné na vzdelávanie na pracovisku. Aktivity niektorých skupín sa zameriavajú na vzdelávanie vychádzajúce zo silných stránok a záujmov žiakov, čo posilňuje ich sebaistotu, sebadôveru a budúcu orientáciu. Vo všetkých skupinách sa oveľa viac času ako samotnej inštruktáži venuje základným úlohám vzdelávania, akými sú osvojenie si základných zručností na zvládnutie vlastného života (časový manažment, práca v skupine) a spoločenskému správaniu.

Najbežnejšími dôvodmi na zápis do skupiny v rámci projektu JOPO sú problémy s motiváciou, potreba študovať v malej skupine a nedostatočné výsledky v škole. Rodinná a životná situácia žiakov v rámci projektu JOPO je zložitejšia, čo sa prejavuje aj v psychosociálnych problémoch a neistote, a preto je v skupinách nadpriemerný počet detí z neúplných rodín.

Aktivity JOPO sú účinné. V takmer 90 % prípadov sa situácia žiakov oproti východiskovému bodu zlepšila. Pokiaľ ide o žiakov, ktorým projekt nepomohol, hlavným dôvodom toho, že v štúdiu nepokročili ani v rámci projektu JOPO, bola ich mimoriadne ťažká rodinná a životná situácia. Najvýznamnejším účinkom projektu JOPO bolo zabezpečenie toho, že žiaci získali potvrdenie o ukončení školy, znížili sa ich absencie a zlepšila sa ich motivácia študovať.

Situáciu žiakov najviac ovplyvnila práca v malej skupine a osobná podpora a vedenie. Ďalšími účinnými formami aktivít boli vzdelávanie na pracovisku, okamžitá intervencia v prípade absencie a intenzívnejšia spolupráca medzi školou a domovom. V praxi boli rozdiely medzi rôznymi postupmi v rámci projektu JOPO malé a z výsledkov vyplýva, že účinky sú individuálne; inými slovami, úspech možno vysvetliť viac prostredím a životnou situáciou žiaka než využívaním konkrétnych modelov opatrení v rámci projektu JOPO. Určitá metóda teda v prípade niektorých žiakov fungovala a v prípade iných nie. Faktorom, ktorý rozhodoval o získaných prínosoch, bol rozsah, v akom sa žiak zúčastňoval netradičných aktivít, najmä vzdelávania na pracovisku a v školských táboroch. Žiaci, ktorí získali z projektu JOPO najviac, sa zúčastňovali aktivít o niekoľko dní dlhšie než žiaci, ktorí získali z projektu najmenej.

Aktivity JOPO sa prijali ako stále a boli začlenené do zákona o základnom vzdelávaní a vládnej vyhlášky.

Typ
Osvedčený postup
Krajina
Fínsko
Jazyk
BG; CZ; DA; DE; EL; EN; ES; ET; FI; FR; HR; HU; IT; LT; LV; MT; NL; PL; PT; RO; SK; SL; SV
Školský stupeň
Primary; Secondary
Úroveň intervencie
Cielená; Univerzálna
Intenzita intervencie
Trvalé
Zdroj financovania
Národná vláda

Komentáre

Pridať komentár