3. Podpora pre žiakov
Žiak a jeho potreby by mali byť stredobodom vzdelávania. Všetci žiaci majú nárok na vysokokvalitné vzdelanie, relevantné učebné plány, primerané hodnotenie a príležitosti na „rovnocenné“ a hodnotné vzdelávanie. Škola by mala žiakom poskytnúť prostredie, ktoré vyhovuje ich rozmanitosti vrátane ich rôznorodých vzdelávacích potrieb, s cieľom maximalizovať potenciál každého mladého človeka. Kvalitné vzdelávanie by malo byť koncipované tak, aby bolo prispôsobené žiakom, a nie aby sa od žiakov vyžadovalo, aby sa oni prispôsobili existujúcemu systému. Tým by sa malo zaistiť, že sa zapoja do vzdelávacieho procesu a bude im zrejmý jasný účel ich štúdia. Sú to významné faktory, ktoré ich motivujú neodísť zo školy.
Shutterstock.com
Je dôležité, aby sa potenciálne poruchy učenia identifikovali už v priebehu vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a aby sa deťom poskytla adekvátna podpora ešte pred ich nástupom na základnú školu. Bez ohľadu na to, či sa diagnostika uskutočňuje v štádiu prevencie alebo neskôr, školy by mali byť schopné rýchlo identifikovať ťažkosti alebo príznaky odcudzovania sa v kognitívnej a emocionálnej oblasti, ako aj v oblasti správania a mali by byť pripravené a vybavené na to, aby dokázali vhodne reagovať. Do praxe by mal byť zavedený podporný rámec, ktorý by zahŕňal širokú škálu rôznorodých opatrení pre rôzne skupiny žiakov. Identifikovať možno tri úrovne intervencie:
- univerzálna podpora – pre všetkých študentov
- cielená podpora – pre skupiny študentov s miernou úrovňou rizika alebo potreby
- individuálna podpora – intenzívna intervencia pri chronickej alebo extrémne vysokej úrovni rizika alebo potreby
Podporný rámec pre žiakov by mal byť holistický a komplexný a mal by sa venovať všetkým stránkam života žiaka: akademickej, emociálnej, zdravotnej atď. Dôraz by sa mal klásť na budovanie dôvery, citových väzieb a motivácie na vzdelávanie. Podpora by mala byť inkluzívna, pričom je potrebné postupovať opatrne vzhľadom na možnosť stigmatizácie v dôsledku označenia žiaka za ohrozeného.
Cielená a individuálna intervencia u ohrozených žiakov bude účinnejšia, pokiaľ ju vykonávajú multidisciplinárne tímy (v rámci škôl alebo prizvaním externých odborníkov do škôl) a zapoja sa do nej všetci, ktorí sú v styku s týmito žiakmi, či už ide o členov rodiny, súrodencov alebo dobrovoľníkov. Z hľadiska stanovenia jasných a dosiahnuteľných cieľov pri riešení problémov a monitorovaní pokroku môže byť užitočné dohodnúť so žiakom a jeho rodinou plán individuálnej podpory.
Príklad diverzifikovaného (trojstupňového) systému podpory žiakov: Fínsko
Fínsky systém základného vzdelávania je už dlhý čas založený na filozofii inklúzie. Základné vzdelávanie je rovnaké pre všetkých. Neexistuje delenie ani zaraďovanie detí na základe ich vzdelávacích výsledkov, ale deťom sa poskytuje podpora individuálne tak, aby mohli úspešne dokončiť základné vzdelávanie. V zmenách Národného programu výchovy a vzdelávania pre predškolské a základné vzdelávanie (2010) je zahrnutý nový systematický spôsob organizovania podpory. Dôraz sa kladie na najskoršiu možnú podporu, aby sa zabránilo vzniku a nárastu problémov.
Podpora rastu, vzdelávania a školskej dochádzky je rozdelená do troch kategórií: všeobecná, intenzívnejšia a osobitná podpora.
Každý má právo na všeobecnú podporu. Je prirodzenou súčasťou každodennej výučby a procesu učenia. Intenzívnejšia a osobitná podpora sú založené na starostlivom posúdení v rámci viacodborových tímov a na individuálnych vzdelávacích plánoch pre žiakov so zameraním na dlhodobé potreby.
V prípade, že všeobecná podpora nestačí, vykoná sa individuálne posúdenie a v rámci školskej skupiny psychológov a odborných pedagogických pracovníkov sa vytvorí plán intenzívnejšej podpory. V nadväznosti na to sa vypracuje študijný plán.
Pokiaľ nestačí ani intenzívnejšia podpora, vypracujú sa nové a rozsiahlejšie pedagogické vyjadrenia o žiakovi. Poskytovateľ vzdelávania zhromaždí informácie od učiteľov a od školskej skupiny psychológov a odborných pedagogických pracovníkov. Na základe týchto informácií poskytovateľ vzdelávania vydá oficiálne rozhodnutie týkajúce sa osobitnej podpory. V nadväznosti na toto rozhodnutie sa pre žiaka vypracuje inkluzívny individuálny vzdelávací plán.
Ďalšie informácie:
Downes, P., 2011, Multi/Interdisciplinary Teams for Early School Leaving Prevention:Developing a European Strategy Informed by International Evidence and Research, výskumná štúdia NESET.
ECORYS, Preventing early school leaving in Europe:Lessons learned from second chance education, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2014.
Eurydice a Cedefop, Tackling Early Leaving from Education and Training in Europe: Strategies, Policies and Measures, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2014.
Nouwen, W., Clycq, N., Braspenningx, M., a Timmerman, C., Cross-case Analyses of School-based Prevention and Intervention Measures, projektový dokument č. 6, Projekt RESl.eu, Centre for Migration and Intercultural Studies, University of Antwerp, 2016.
Ďalšia literatúra:
Dynarski, M., Clarke, L., Cobb, B., Finn, J., Rumberger, R., a Smink, J., Dropout prevention:A practice guide, National Center for Education Evaluation and Regional Assistance, Institute of Education Sciences, U.S. Department of Education, Washington, D.C., 2008.
Lamb, S., Markussen, E., Teese, R., Sandberg, N., Polesel, J., (ed.) School Dropout and Completion: International comparative studies in theory and policy, Springer, Dordrecht, Heidelberg, Londýn, New York, 2011.
Rumberger, R. W., „Why students drop out of school“, In: Gary Orfield (ed.), Dropouts in America: Confronting the graduation rate crisis (s. 131 – 155), Harvard Education Press, Cambridge, MA, 2004.
Rumberger, R. W., a Lim, S., Why students drop out of school:A review of 25 years of research, California Dropout Research Project, UC Santa Barbara, 2008.